________________________________________________________________________________________
Aplikácia výsledkov výskumu v zdravotníckej praxi
Zameranie vedecko výskumnej činnosti v priebehu existencie ústavu sa orientovalo jednak na svetové trendy v oblasti výskumu funkcie endokrinného systému a účinku hormónov, jednak na celospoločenské potreby najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti. Priama pomoc praxi sa uskutočňovala formou vypracovania diagnostických postupov a preventívnych opatrení, v účasti na postgraduálnom vzdelávaní lekárov, v práci na vývoji a testovaní diagnostických súprav, v zisťovaní účinkov nových biologicky aktívnych látok najmä na endokrinné funkcie, ako aj v pôsobení v odborných lekárskych spoločnostiach.
Najvýznamnejšie aktivity pre klinickú prax v súčasnosti
Pre potreby klinickej praxe (z celej SR) je na ústave vybudovaná DNA diagnostika monogénových foriem cukrovky v laboratóriu DIABGENE. Monogénová cukrovka je dedičným ochorením, ktoré spôsobuje mutácia jedného génu. Mutácie sa zisťujú metódami priameho sekvenovania (umožní „prečítanie“ celej sekvencie nukleotidov sledovaného úseku DNA), MLPA (zisťuje veľké delécie), ako aj metódami RT-PCR, dHPLC a RFLP (umožňujú rýchlu diagnostiku mutácií). V laboratóriu DIABGENE je dostupná DNA analýza velkého spektra monogénovej cukrovky, ktoré zahŕňa formy novorodeneckej cukrovky, familiárnej hyperglykémie nalačno (MODY2), familiárneho diabetu so skorým zaciatkom (MODY3, MODY1), ako aj cukrovky asociovanej s obličkovými cystami (MODY5) a hluchotou (mitochondriálny diabetes). U časti pacientov sa môže upraviť liečba na základe typu mutovaného génu a typu mutácie, napríklad na prechod z inzulínu na tablety sulfonylmocoviny (väčšina pacientov s novorodeneckou cukrovkou, MODY3 a MODY1) alebo na diétu (pri MODY2). Od roku 2010 sa spektrum vyšetrovaných monogénových ochorení rozšírilo o DNA analýzu najčastejších foriem monogénovej obezity a v roku 2011 sa zaviedla aj DNA diagnostika familiárnej hypercholesterolémie, ktorá patrí k najčastejším monogénovým ochoreniam vôbec a je príčinou cievnych príhod a náhlych úmrtí v mladom veku.
Najvýznamnejšie aktivity pre klinickú prax v minulosti
Významným celospoločenským prínosom výskumnej činnosti pracoviska bolo objasnenie príčin výskytu endemickej strumy na Slovensku a zavedenie jódovej profylaxie jodidáciou kuchynskej soli, ktorá sa robí do dnešných dní. Pracovníci ústavu v prvých rokoch kontrolovali dopady jodidácie a upravovali primerané dávky, aby sa dosiahla správna saturácia jódom u obyvateľstva Slovenska. Úspešnosť tohto programu dokazuje nielen ústup výskytu strumy, ale aj medzinárodným tímom lekárov (v.r. 1995, projekt THYROMOBIL) potvrdená dobrá saturácia jódom u obyvateľstva, v ktorej nám patrí popredné miesto v Európe.
Ďalším rozsiahlym zdravotníckym programom, ktorý bol vypracovaný na ústave, bol postup vyšetrovania všetkých novorodencov na výskyt vrodenej poruchy štítnej žľazy (kongenitálna hypotyreóza). Na základe protilátky proti tyroxínu vyrobenej na ústave sa vypracovala metóda na určenie hormónu v kvapke krvi a táto sa uplatnila pri vyšetrení novorodencov na Slovensku. od r. 1981.
Výsledkom výskumu účinkov analógu hormónu vazopresínu – arginín vazopresínu (DDAVP) bolo vypracovanie testu na rýchle vyšetrenie koncentračnej schopnosti obličiek a test bol hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva odporučený na široké klinické využívanie.
Pracovníci ústavu v spolupráci s klinickými pracoviskami riešili výskumné problémy zamerané na objasnenie úlohy endokrinného systému pri vzniku a rozvoji chorôb postihujúcich pozoruhodnú časť obyvateľstva. Nakoľko viaceré hormóny majú modulačný efekt na aktivitu imunitného systému, ktorý má významnú úlohu v patogenéze reumatoidnej artritídy, sledovali sa v spolupráci s Národným ústavom reumatických chorôb (Piešťany) hladiny hormónov v zápalových kĺboch a zistila sa prítomnosť hormónov priamo v zápalovom exudáte. Pri skúmaní neuroendokrinnej regulácie u reumatických ochorení sa ukázalo, že u 30 % pacientov so systémovým lupus erythematosus a s reumatoidnou artritídou sú zvýšené koncentrácie cirkulujúceho prolaktínu. U obidvoch ochorení pacienti s hyperprolaktinémiou horšie odpovedajú na základnú liečbu, ktorá sa častejšie musí kombinovať s podávaním kortikoidov. V rámci sledovania endokrinného systému u pacientov s hypertenziou sa dokázala nezmenená odpoveď katecholamínov na stresové podnety, ale zistila sa zvýšená odpoveď renín-angiotenzín-aldosteronového systému (RAAS) na pracovnú záťaž. U pacientov s využitím nefarmakologickej liečby hypertenzie preto treba zvážiť terapeutické ovplyvnenie RAAS.
V rámci riešenia projektu PCBRISK (5RP EK, 2000 – 2005) podporovaného z EK sa pozornosť sústredila na objasňovanie účinku toxických polutantov na hromadný výskyt zdravotných porúch na Slovensku. Nekontrolovaná masová výroba a distribúcia najmä insekticídov, pesticídov a polymérov s toxickými účinkami viedla ku globálnemu znečisteniu, ktoré sa vypuklo prejavuje najmä v oblastiach s ich vysokou koncentráciou. Medzi ne žiaľ, patrí východné Slovensko, ktoré sa dnes všeobecne považuje za prírodné laboratórium s najvyššími vo svete zistenými hladinami polychlórovaných bifenylov (PCB) a pesticídov v krvi obyvateľstva.
V prvej polovici 90-tych rokov minulého storočia pracovníci Laboratória diabetu a výživy ÚEE (P. Langer, I. Klimeš) v spolupráci s terajším Oddelením toxických organochlórovaných polutantov SZÚ v Bratislave (A.Kocan a spol.) a Internou klinikou LF UPJŠ v Košiciach vykonali rad väčších epidemiologických štúdií hromadných ochorení obyvateľstva na východnom Slovensku vo vzťahu k vysokým hladinám toxikantov, čo v roku 2000 vyvrcholilo získaním medzinárodného projektu PCBRISK zaradeného do 5. Rámcového programu EK. Zistilo sa, že v popredí sú poruchy imunitného systému s významným výskytom autoimunitnej tyreoiditídy vedúcej ku zväčšeniu štítnej žľazy a následným metabolickým poruchám. V rámci ďalších medzinárodných projektov sa u novorodencov zistil zmenšený objem týmusu, čo podporuje názor, že environmentálne toxikanty sú zodpovedné za mnohé masové poruchy imunity najmä u mladej generácie. Vzostup PCB zvyšuje hladinu voľného tyroxínu a celkového trijódtyronínu, co vedie k poklesu tyreotropného hormónu hypofýzy. Takto charakterizované hormonálne zmeny sa našli u 2 % obyvateľov znečistenej oblasti, a nakoľko pritom nie sú zvýšené autoprotilátky, definoval sa tento stav ako subklinická hypertyreóza podmienená vysokou hladinou PCB.
U vyše 2000 vyšetrených sa zistil vysoký výskyt prediabetu aj diabetu (I.Klimeš, J.Ukropec) významne súvisiaci s hladinami toxikantov, keď prediabetes bol dvakrát častejší (78 % voči 46 %) a diabetes dokonca trikrát častejší (21 % voči 7 %) u 400 osôb s najvyššími hladinami PCB ako u 400 osôb s najnižšími hladinami. Okrem toho sa našli vysoko významné pozitívne korelácie hladín toxikantov s hladinami cholesterolu, triacylglycerolov a niektorých nádorových markerov. U 834 vyšetrených mužov sa zistil vysoko významný pokles hladiny testosterónu v súvislosti so stúpajúcou hladinou fungicidínu hexachlórbenzénu, nie však PCB (P. Langer).
Hladiny toxikantov v pupočníkovej krvi sú rovnaké ako u matky, čo svedčí o ich významnom transplacentárnom prenose na plod, čo súvisí aj s nálezmi významne vyššieho výskytu autoprotilátok, zväčšenia štítnej žľazy a zvýšenej glykémie nalačno u skupiny mladých dospelých zo znečistenej oblasti, ktorých hladiny toxikantov boli rovnaké ako u rovnako starých rovesníkov z kontrolnej oblasti. Nielen uvedené výsledky, ale tiež rad ďalších vyvolali veľký záujem všetkých popredných skupín pracujúcich na tejto problematike, zvyšujúcu sa citovanosť našich prác a pozvaní na príspevky do významných medzinárodných časopisov a monografií.
Od začiatku svojej existencie ústav poskytoval významnú odbornú pomoc v oblasti diagnostiky endokrinopatií pre zdravotnícku prax. Vysokošpecializované metódy na stanovenie steroidných hormónov nadobličiek a pohlavných žliaz, hormónov štítnej žľazy a vybraných proteohormónov, používané vo výskume sa aplikovali aj v diagnostike pre klinické pracoviská. V ústave sa v rokoch 1960 - 1970 spracovalo ročne okolo 850 – 1 100 stanovení hormónov v plazme a v moci. Rozsah vyšetrení sa zväčšil po r. 1970, kedy sa v súlade so svetovým trendom začala v ústave výroba špecifických protilátok proti hormónom, ktoré sa použili na radioimunologické stanovovanie hormónov. Týmto krokom sa stali tieto metódy prístupne aj zdravotníckym zariadeniam, ktoré väčšinou nemali devízové prostriedky na nákup diagnostických súprav zo zahraničia. Úspešne sa zvládla výroba protilátok proti tyroxínu a trijódtyronínu, vypracoval sa návrh súprav na stanovenie týchto hormónov a odovzdal sa do výroby na Ústav pre rádioekológiu a využitie jadrovej techniky (ÚRVJT). Okrem toho sa pre potreby praxe len v rokoch 1970 - 1990 spracovalo v ústave 16 650 vzoriek na určenie hladiny hormónov štítnej žľazy a vyše 14 100 vzoriek na určenie steroidných hormónov. Pripravili sa protilátky proti cAMP a cGMP, vnútrobunkových prenášačov hormonálneho signálu, vypracovala sa metóda na ich stanovenie a odovzdala sa do výroby na Ústav pre výrobu a využitie radiozotopov (ÚVVR). Ústav poskytoval protilátky aj zdarma na výskumné a diagnostické účely u nás a tiež predával cestou organizácií zahraničného obchodu protilátky v cene niekoľko stotisíc korún ročne do zahraničia. Ďalej sa navrhla súprava na radioenzymatické stanovenie noradrenalínu a adrenalínu (Catechola), ktorá sa vyrábala v ÚVVR a využívala v zdravotníctve.
V prvých rokoch existencie ústavu venovalo vedenie nemalé úsilie zakladaniu endokrinologických poradní v rámci rezortu zdravotníctva, výchove lekárov-špecialistov a technicko-odborných pracovníkov na diagnostikovanie endokrinopatií. Ústav pripravoval pre lekársku prax literárne prehľady o objavoch nových hormónov a klinických jednotiek v endokrinológii a pracovníci ústavu prednášali a prednášajú v rámci postgraduálnych kurzov na atestáciu špecialistov z endokrinológie. Vedeckí pracovníci ústavu (P. Langer, I. Klimeš, B. Lichardus) spolu s klinickými pracovníkmi boli editormi a spoluautormi 3 postgraduálnych učebníc praktickej endokrinológie (Klinická endokrinológia, 1982, Praktická endokrinológia, 1992, Všeobecná a klinická endokrinológia, 2004) , monografie z diabetológie (Diabetes mellitus 1998, I. Klimeš) ), 4 vydaní patologickej fyziológie (1984, 1998, 2002, 2009), Lekárskej fyziológie (2008, V. Štrbák), monografie o Riziku liekov v klinickej praxi (2000, D. Ježová), Farmakológie a klinickej farmakológie CNS (1998, D. Ježová), Memorix klinickej farmakológie (2002, 2006, D. Ježová).
V rámci vedecko-odbornej organizačnej činnosti pracovali viacerí vedeckí pracovníci v riadiacich orgánoch odborných lekárskych spoločností. Predsedom Slovenskej lekárskej spoločnosti bol B. Lichardus, predsedami výboru Slovenskej endokrinologickej spoločnosti (SES) boli J. Podoba, B. Lichardus a I. Klimeš. Predsedami výboru Slovenskej fyziologickej spoločnosti (SFyS) boli L. Macho, V. Štrbák a D. Ježová. Viacerí pracovníci vykonávali počas niekoľkých štvorročných funkčných období funkcie tajomníkov a členov výborov SES, SFyS a Slovenskej diabetologickej spoločnosti.
Nahor
